Island a Faerské ostrovy
V tomto roku sme sa vybrali spoznávať Faerské ostrovy a Island
Plavili sme sa loďou Norrona z dánskeho Hirstalu. 3.dňovú medzizastávku sme mali na Faerských ostrovoch.
Faerské ostrovy – krajina bez stromov. Legenda hovorí o tom, že keď Boh stvoril Zem, na chvíľku si sadol, aby si
oddýchol a očistil zeminu spomedzi nechtov. Z tých zvyškov, ktoré spadli do oceána, sa vytvorilo 18 maličkých ostrovov,
z ktorých vznikla krajina Faerské ostrovy. Na skok od Dánska a Islandu si žijú vlastným, komerčnou civilizáciou nepoškodeným
životom. Oceánske vody plné soli majú za následok nielen nádhernú farbu trávy, ale aj deficit stromov. Aj bez nich je tu však
čo obdivovať a nechať sa čím unášať.
Ak máte radi dovolenku na pláži a horúce počasie, Faerské ostrovy nie sú nič pre vás. No ak máte radi históriu, aktívny
odpočinok a nedotknutú prírodu, neváhajte. Prvé civilizácie boli pravdepodobne ovplyvnené írskymi mníchmi, ktorí priniesli na
ostrovy kresťanstvo. Príroda sa tu odvtedy veľmi nezmenila. Namiesto veľkých miest tu nájdete skôr malé osady, nezriedka s
dvadsiatimi obyvateľmi. Stretnúť mimo hlavného mesta nejakého domáceho obyvateľa len tak potulkami krajinou, je niekedy problém.
Napriek tomu je len jeden z ostrovov neobývaný.
Kirkjubøargarður je drevený domček na ostrove Streymoy, ktorý postavili v 11. storočí. Ako sme už spomínali,
nevyskytujú sa tu takmer žiadne stromy, takže legenda hovorí o tom, že všetky dosky tam priplávali z Nórska a boli dokonca
očíslované tak, aby vedeli ako príbytok postaviť. Najprv tu býval biskup, ktorý napísal najstarší dokument pochádzajúci z
tohto ostrova. Tzv. ovčie listy sú zákonom o tom, ako treba chovať tieto zvieratá. Mimochodom, tých je tu vraj viac ako
ľudských obyvateľov. A prečo je táto drevenica tak vzácna? Lebo je to najstarší, stále obývaný drevený dom na svete.
V súčasnosti tu sídli múzeum a farma, ktorej produkty si tu môžete zakúpiť. Ďalšou kuriozitou je, že už od roku 1550 tu žije
stále jedna rodina. Momentálne je to už 17. generácia Paturssonov. Ďalším zaujímavým miestom je katedrála Magnus, ktorá
sa dodnes nedostavala a je pokrytá len provizórnou strechou.
Hlavné mesto Tórshavn je tak ako všetko v krajine spojené s mytológiou. Jeho názov je totiž odvodený od boha hromov a
bleskov. Aj takto chceli miestni demonštrovať jeho silu a zároveň ho chrániť. Najkrajšou časťou je Tinganes, kde sa
nachádzajú typické domčeky s trávnatou strechou. Medzi najnavštevovanejšie pamiatky tu patria rôzne múzeá, ktoré sa týkajú
jednotlivých častí ich histórie a vecí spojených s ich krajinou. Nechýba ani malá botanická záhrada. Ak sa vám zachcelo
zábavy, zájdite na hlavnú ulicu, ktorá žije najčulejším životom. Dvakrát do roka sa tu konajú aj hudobné festivaly. Jeden je
venovaný džezu a druhý tradičnej folkovej hudbe.
Kedysi bola v krajine veľmi zlá infraštruktúra a prepojenie medzi ostrovmi zabezpečovali výhradne lode. I preto sa z
niektorých dedín obyvatelia presťahovali do hustejšie osídlených oblastí a z týchto častí zostali len opustené dediny.
Dnes sú už ostrovy prepojené tunelmi, cez ktoré prejdete pohodlne autom alebo autobusom.
Po troch dňoch putovania po faerských ostrovoch nás už čakal Island, ktorý vyzerá ako z inej planéty.
Pokojne zabudnite na všetko, čo ste o Islande doposiaľ počuli. Lepšie je dať sa prekvapiť rovno na mieste. Kto nezažil,
neuverí. Velkomin til Íslands! (Vitajte na Islande!)
Po príchode na ostrov zistíte, že tu nie je noc – týmto slovom sa označujú dve hodinky šera asi medzi jednou a treťou ráno.
Po tom, ako si na túto skutočnosť s potešením zvyknete, je návrat do strednej Európy zvláštnym šokom z tmy.
Na miestne mapy si človek musí chvíľu zvykať. Krajina je dvakrát taká veľká ako Slovensko a dve tretiny obyvateľov žijú v
hlavnom meste; v druhom najväčšom meste Akureyri ich žije pätnásťtisíc, z čoho je ľahké vydedukovať, aké veľké musia
byť ostatné „mestá“. Čiže jedna bodka na mape znamená často len zopár domov, nezriedka iba jeden, a v ľudoprázdnejších
krajoch pomaly viete rozoznať, ako je situovaná kuchyňa či kúpeľňa, len aby tam vôbec niečo bolo.
Ale každá bodka má krásnu veľkú mestskú plaváreň. Naším dočasným domovom sa stala cesta so vzletným názvom Okružná diaľnica,
ktorá bola dvojprúdová, na mostoch ponad rieky len jednoprúdová, a pomerne často sa jej asfalt náhle menil na štrk.
Nezriedka pri nej stáli tabuľky s nápisom Blindhaed, ktoré upozorňovali, že autá idúce oproti do kopca na seba navzájom
nemusia vidieť. Bola aj dosť kľukatá, lebo miestni obyvatelia sa často vzbúrili proti prevŕtaniu kopcov tunelmi, lebo by to
mohlo rozhnevať miestnych trollov, ktorí sú pre nich rovnako reálni ako čokoľvek iné. Všadeprítomné ovce v strede cesty,
ktoré len neochotne nechávali prejsť autá, boli už len malou ozdôbkou „diaľnice“. Pre všetky tieto dôvody sme boli radi,
že náš autobus to zvládal bez väčších problémov. „... a potom si už môžete vychutnávať len pokojnú islandskú prírodu.
Niekoľko desiatok kilometrov na východ od Reykjavíku sa nachádza najdôležitejšie miesto islandských dejín – Thingvellir. V roku 930 tu bol založený Althing, prvý parlament na svete. Je to nádherná krajina plná skál a jazier a prechádza tadiaľto trhlina medzi dvoma pevninskými doskami – americkou a európskou, čiže keď sa na správnom mieste rozkročíte, každou nohou môžete stáť na inom kontinente. Neďaleko odtiaľ je geotermálna oblasť s množstvom gejzírov chrliacich horúcu vodu – najznámejší z nich je rovnomenný Geysir, ktorý dal meno všetkým podobným prírodným úkazom na svete.
Na to, aby ste videli, ako strieka vodu do výšky 80 metrov, musíte mať veľké šťastie, lebo sa tak deje iba niekoľkokrát
do roka, v dvadsiatom storočí bol totiž upchaný kameňmi, ktoré doň s potešením hádzali turisti. Ale zvedavého človeka
uspokojí aj neďaleký gejzír Stokkur, ktorý chrlí vodu do výšky 20 metrov každých osem minút.
Unikátom je tiež monumentálny vodopád Gulfoss, pri ktorom sa ľahko môžete stať svedkom krásnych scén, ako z
pristaveného turistického autobusu vybieha húf Japoncov, čo na túto atrakciu majú vyhradených len pár vzácnych minút, a
zúrivo fotografujú, takže na chvíľu máte pocit, že sa k nim zrejme dostala kuloárna informácia, že vodopád každú chvíľu
zastavia, ďalej si už potom môžete vychutnávať len pokojnú islandskú prírodu. Vo vnútrozemí sa rozprestierajú nádherné
vyprahnuté krajiny, v jednej z nich si pobyt na Mesiaci údajne niekoľko dní cvičili aj Armstrong s Aldrinom. Do toho vysoké
ľadovcové vodopády, roztrúsené farmy, čistý vlhký vzduch a neuveriteľné ticho v ktorom môžete zreteľne počuť, ako povetrím
svištia kŕdle vtákov a ako sa so šuchotom a praskaním naspäť vystiera tráva, na ktorú ste práve šliapli.
Nad ľadovcovým jazerom Jökulsárlón sa potichu vznáša duch Jamesa Bonda z fi lmu Die another day, ktorý sa tu
nakrúcal, a rieka obrovské kusy ľadu nesie až do mora, kde ich príboj s veľkou silou triešti a vyvrhuje na breh. Je to až
desivo krásne, lebo juh Islandu pokrývajú čierne sopečné pláže, ktoré vytvorili rieky z topiacich sa ľadovcov – mnohé z nich
sa často stali osudnými pre dávnych stroskotancov, čo unikli ľadovej vode, aby pre zmenu zahynuli v pohyblivých pieskoch.
Čierne piesky tvoria najkrajšie pobrežie neďaleko mesta Vík, spolu so skalným útvarom Dyrhólaey, nazývaným aj
Brána Islandu, s tisíckami hniezdiacich morských vtákov, ku ktorým sa dá priblížiť takmer na dosah. Vyniká medzi nimi
mníšik alebo po česky papuchalk – veľmi známe roztomilé zvieratko, ktoré sa stalo symbolom severného Atlantiku, s farebným
zobákom pripomínajúcim papagája, s čiernym perím a bielou náprsenkou. Údajne má aj celkom chutné mäso...
Pomerne bezpečne je možné nahliadnuť do pekelnej kuchyne napríklad na vrchole sopiek Laki, ktoré sú stále aktívne a dostanete sa k nim len na džípe. Ale na tento účel celkom postačí aj známa sopka Krafla dymiaca z rozličných otvorov, s prekrásnymi jedovatými modrými sírovými jazierkami a farebnými lávovými poliami; na niektorých fotografiách vyzerá ako krajina zdevastovaná ťažkým priemyslom. Netvorí klasický kužeľ, skôr sa rozprestiera na väčšom území, jej posledná erupcia sa odohrala v osemdesiatych rokoch a najbližšia sa očakáva každú chvíľu – isto zničí neďalekú geotermálnu elektráreň tak, ako sa to ostatne stáva vždy. Sírnaté jazierka, v ktorých sa dá skvelo kúpať a povaľovať – pri akejkoľvek vonkajšej teplote majú svojich štyridsať, päťdesiat stupňov – sú rozosiate po celom Islande a bývajú často vedľajším produktom elektrární, lebo vodu treba patrične ochladiť.
Ostrov má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na zemi. Spomedzi približne 140 kedysi činných sopiek je dodnes činných 26. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Vďaka vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca para a voda. Geotermálnu energiu vyvierajúcu z hlbín zeme využívajú Islanďania odpradávna. Teplé pramene používali na pranie, kúpanie i varenie. V ich okolí siali obilie a pestovali zeleninu. Prvou budovou, ktorú vykurovali geotermálnou vodou, sa v roku 1930 stala škola v Reykjavíku. V súčasnosti používa geotermálnu energiu na vykurovanie 85 % všetkých domácností na Islande. V skleníkoch na ostrove dopestujú aj banány, hrozno a rôznu zeleninu.
Hlavné mesto Reykjavik aj keď má iba 150-tisíc obyvateľov, tvári sa ako metropola. Za slnečného počasia je nádherný; keď prší, všetko je seversky ponuré a smutné. Jeho dominantou je katedrála Hallgrímskirkja, ktorá je skvelým orientačným bodom pre každého turistu. Prechádzky popri oceáne, vedúce až k odľahlému majáku, jazero Tjörnan, vznešené pohorie Esja a tiché ulice vo večerných hodinách vytvárajú romantickú atmosféru.
Krátery vyhasnutých sopiek, výstupy na ľadovce, mesačná krajina a nádherné zelené pobrežia, kde sa všetky malé stvorenia snažia využiť každú chvíľočku krátkeho leta, kým krajina znovu zapadne snehom, alebo spomienka na biele bahno v termálnych kúpeľoch Modrá Lagúna – to je len zopár dôvodov na návrat na tento krásny, drsný ostrov pod severným polárnym kruhom. Po Japonsku je Island druhá najdrahšia turistická krajina sveta, ale jej návšteva rozhodne stojí za to.
S návštevou Islandu súvisí jeden dôležitý problém – spôsobuje naozajstnú závislosť. Keď ho budete po akomkoľvek dlhom pobyte opúšťať, nikdy vám nebude stačiť a hneď začnete spriadať plány, kedy by ste sa tam mohli znovu vrátiť.
PaedDr. Pavel Antolov