Medzinárodná modelová konferencia Spojených národov v Alkmaare
Holandsko, inak nazývané aj Nizozemsko – krajina, ktorá si Vás získa už pri prvom zhliadnutí. Holanďania sa s hrdosťou považujú za stvoriteľov svojho územia, pretože asi tretinu svojej rozlohy získali z mora a mokradí tým, že zavodnené územia odvodnili vysokými hrádzami a odvodňovacími kanálmi. Krajina, ktorá je tak neskutočne rovná, že jej najvyšší vrch má len 322 m.n.m.
My (Lívia Toldyová, Kristián Toldy, Tatiana Lekýrová, Vanessa Kadeřábeková, Peter Dräxler), študenti Gymnázia Augusta
Horislava Škultétyho, sme mali tú možnosť sa pod vedením pani profesorky Magdalény Gyurászovej vydať na cestu do tejto
čarovnej krajiny. Nebolo to všetko však len o zábave. Našim hlavným cieľom celej výpravy bola Medzinárodná modelová konferencia
spojených národov v Alkmaare (International Model United Nations of Alkmaar), kde sme sa spolu so študentmi z iných
štátov ako napr. z Poľska, Anglicka, Nemecka, Turecka, Palestíny a mnohých iných krajín pokúšali nájsť spoločné riešenia vo
fórach na celosvetové problémy. Úlohou tejto konferencie bolo čo najviac napodobniť skutočné zasadnutie OSN.
Nereprezentovali sme však Slovensko ako našu rodnú krajinu, každá delegácia dostala iný štát a tým naším sa stala Sýrska a
rabská republika. Reprezentovať ju rozhodne nebolo jednoduché. Ešte pred odletom sme sa usilovne snažili zistiť čo najviac
informácií o pridelenej krajine a pokúsiť sa pochopiť jej politiku a názory na svet. Veď predsa, mali sme ju zastupovať,
akoby sme my sami v nej vyrastali. Museli sme poznať naše partnerské štáty a naopak aj štáty, ktoré rozhodne nemáme podporovať.
Výbory ako Výbor odzbrojovania, Politický výbor či Výbor ľudských práv sa na pár dní stali naším akoby
zamestnaním. Najťažšie však bolo používanie oficiálnej angličtiny, kde sme sa namiesto slov „súhlasím s Ruskom“, museli použiť
„my, delegácia zo Sýrskej arabskej republiky schvaľujeme a stotožňujeme sa s názorom delegácie z Ruskej federácie“.
Hneď v prvý deň konferencie sme sa v debatách na dané témy ako napr. Opatrenia na odstránenie praxe mrzačenia ženských pohlavných orgánov alebo Zlepšenie trestnej zodpovednosti úradníkov OSN a odborníkov v mierových operáciách snažili vymyslieť a zhodnúť sa na rezolúciach, ktoré sme my sami písali. Nebolo jednoduché presvedčiť ostatných delegátov, aby podporovali práve náš návrh a aby súhlasili a hlasovali za naše dodatky. Po dlhých hodinách rokovaní sme každý deň neskoro poobede končili s povinnosťami.
Bývali sme v hostiteľských rodinách a tie nám denne robili poobedňajší program. Návštívili sme mnoho zaujímavých miest, boli sme pri mori na krásnej pieskovej pláži, chodili sme sa bicyklovať, keďže v Holandsku je to najpoužívanejšia forma dopravy, išli sme aj na kolotoče a taktiež sme navštívili festival, kde boli ľudia prezlečení do dobových kostýmov zo šestnásteho storočia a my sme mali možnosť prechádzať sa po uliciach, ktoré akoby sa posunuli v čase o niekoľko storočí dozadu. Jednoducho paráda. Veľkou udalosťou bol aj futbalový zápas Holandsko-Španielsko, kde sme sa na vlastné oči presvedčili akými veľkými fanúšikmi Holanďania sú. Všade po domoch boli navešané malé oranžové vlajky a rozprávalo sa len o futbale. O to väčšia radosť panovala po skončení zápasu, ktorý víťazne skončil pre Holandsko.
Posledný deň sme strávili v hlavnom meste Amsterdam a potvrdili sme si všetko, čo sa o ňom hovorí. Je to multikultúrne mesto rozličných vôní, kde máte možnosť ochutnať tradičný holandský syr, kúpiť si tulipán či previesť sa loďou po kanáloch, mesto so zlegalizovanými ľahkými drogami, ktoré je zároveň aj miestom významných osobností ako Anna Franková či Vincent van Gogh. My sme išli sme na poznávaciu plavbu po kanáloch, keďže nimi je mesto doslova posplietané a prechádzali sme sa po tých najväčších zákutiach Amsterdamu.
Spoznali sme Holandsko, ochutnali tradičné jedlá, veľa sme sa rozprávali o holandských zvykoch a tradíciách a stali sme sa na krátku dobu ich súčasťou. Pre niekoľkých z nás to bol aj prvý let lietadlom - ocitnúť sa tak vysoko nad oblakmi a vidieť tú nádheru bolo niečo neopísateľné.
Celý pobyt stál rozhodne za to, veľa sme sa naučili, zdokonalili sme si angličtinu a pochopili, že aj keď dosahujete v škole jednotky neznamená to, že jazyk dokonale ovládate. Celý život sa máme čo učiť a touto skúsenosťou sme sa posunuli dopredu. Naučili sme sa ako to chodí v diplomatických kruhoch, čo znamená celosvetová politika, oboznámili sme sa s problémami ľudstva a pochopili, že hoci sme každý z inej časti sveta, problémy sa týkajú nás všetkých.
Na záver by sme chceli poďakovať našim sponzorom, vďaka ktorým sme sa konferencie mohli zúčastniť. Bola to neuveriteľná skúsenosť, na ktorú si navždy uchováme spomienky a sme radi, že sme sa podobného projektu mohli zúčastniť.
Lívia Toldyová, Tatiana Lekýrová