Návšteva laboratórií BIOMEDU v Martine
Naša trieda, ako jedna z mála na Slovensku mala možnosť byť začlenená do vyučovania biológie novodobým systémom EduScram. Výučbu viedla sympatická slečna, neskôr už pani (bez našej intervencie) doktorandka Simona Sojková. Hodiny boli vedené spôsobom tímovej práce, kde sme si podelili rôzne úlohy ako časti tzv. šprintov, z ktorých každý bol zameraný na určitú časť výskumu genetiky. Po ukončení teoretickej časti prišlo k tomu, že sme boli pozvaní priamo na pracovisko šarmantnej pani Simony – do martinských laboratórií BIOMEDU.
Na cestu sme sa vydali počas skorého mrazivého rána utorok 22. januára. Hneď po príchode na Madáchovu ulicu nám vyčaril úsmev na tvári pohľad na náš moderný autobus. Tento autobus mal v moci sympatický ugrofín Pišta. Počas dlhej cesty do Martina sme si postupne všímali ďalšie benefity nášho dopravného prostriedku, ako napríklad mraznička integrovaná v zadnom skle, na ktorom teplomer ukazoval -15 stupňov. Zvnútra. (Ne)Výhodnejším miestom na sedenie bola predná časť autobusu, kde naopak, cestujúci pociťovali obrovské návaly tepla. Okrem toho ale cesta prebehla v prijateľnom duchu bez väčších ťažkostí.
V Martine nás zaskočila tuhá zima. Koniec - koncov, toto nepríjemné počasie potvrdzuje aj nepríjemný pád spolužiaka pri vystupovaní z autobusu na zľadovatelom parkovisku. Takto sme oslávili náš šťastný príchod do Martina. Pred bránami BIOMEDU nás už čakala vedkyňa Simona, ktorá nás úspešne viedla na teoretických hodinách. Naša práca sa začala v špičkovo vybavenom laboratóriu do ktorého bol povolený vstup len v sterilných plášťoch a prezuvkách. Na úvod sme boli oboznámení o pravidlách BOZP, ktoré sme si všetci museli povinne prečítať a ktoré sme aj dodržiavali.
Medzi naše zadania patrilo napríklad izolovanie bakteriálnej DNA z plazmidu a ďalšie úkony, ktoré pre ich zložité cudzojazyčné názvy ani netreba zmieňovať. Pracovali sme so zložitými drahými prístrojmi v príjemnom prostredí krásnych laboratórií. Počas mnohých dlhotrvajúcich prestávok, keď sme čakali na dokončenie práce prístrojov, sme okrem iného stihli aj znovu sfunkčniť upratovací stroj. Keď si tento náš čin všimla pani upratovačka, dovolila nám s jeho použitím pozmývať podlahu pred naším laboratóriom. Tento úkon bol omnoho zaujímavejší ako sme si mysleli, pretože nám takpovediac otvoril všetky dvere. Túto metaforu v podobe už spomenutej pani upratovačky si nedovolíme nespomenúť.
Po skončení všetkých dôležitých procesov v laboratóriu sme si mali možnosť pozrieť výsledky našich prác. No a po tom všetkom nám zostávalo už iba povedať zbohom BIOMEDU tak ako aj našej obľúbenej vedkyni Simone. Na nič iné sme sa netešili viac ako na náš supermoderný autobus, ktorého cesta domov skončila našťastie bez ujmy na zdraví resp. na majetku.
Domov sme sa vrátili utrmácaní, unavení, ale plní Elánu, ktorý nám znel celou cestou tam aj naspäť.
PETER TUČEK, STANISLAV CELLENG - II.A
